Škapuliar a apoštolát

Škapuliar

Jedným z tradičných znakov Cirkvi, existujúcim už sedem storočí, je škapuliar Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel. Je to znak prijatý Cirkvou i karmelitánskym rádom ako vonkajšie priznanie sa k Máriinej láske, detská dôvera k nej, ako aj záväzok nasledovať jej život. Škapuliar predstavuje časť odevu, ktorú si rehoľné osoby obliekali počas práce. Nosenie škapuliara dostalo časom symbolický význam: nasledovať Krista v každodennom živote. Škapuliar sa neskôr premenil na znak osobitného druhu. a začal symbolizovať osobitné odovzdanie sa karmelitánov Márii, Matke Pána; vyjadroval dôveru v jej materinskú starostlivosť spojenú s túžbou nasledovať jej život v odovzdanosti Kristovi a blížnym.

List Sv. Otca Jána Pavla II.

List Sv. Otca Jána Pavla II. k 750. výrociu odovzdania škapuliara (1251 - 2001)

Mária – vzor modliacej sa Cirkvi

Veľmi často sa pýtame, čím je modlitba. Veľmi často hovoríme: neviem sa modliť, mám problém s modlitbou, neviem sa sústrediť, som roztržitý... Každý jeden z nás si môže doplniť celý zoznam situácií a chvíľ, keď sa nevedel modliť, keď mu modlitba „nešla“.

Mária v karmelitánskom erbe

História nášho rádu siaha do 13. storočia a vo vtedajšej dobe bolo charakteristické, že  sa rozvíjali rytierske rády. Feudálny charakter spoločnosti bol spojený so vznikom erbov. Keďže ľudia v tom období nevedeli písať, erby získavali veľkú popularitu. Boli v istom zmysle pomôckou, vďaka ktorej vtedajší svet medzi sebou komunikoval. Rehoľné rády, ktoré v tom období vznikali, mali svoj erb, a do tohto erbu vkladali všetko to, čím sa charakterizoval ich spôsob života – aká bola ich spiritualita, kto bol ich zakladateľ.

Škapuliar – znak spásy

V živote človeka zohrávajú znaky a symboly dôležitú úlohu. Už kniha Genezis nám hovorí o tom, že Boh stvoril človeka ako duchovno – telesnú bytosť. Človek vyjadruje svoje pocity, to, čo cíti,  pomocou znakov a symbolov. Vníma tak svet a skutočnosti, ktoré sú okolo nás. Človek ako spoločenská bytosť potrebuje znaky a symboly, aby mohol komunikovať s inými pomocou reči, posunkov a úkonov. To isté platí aj vo vzťahu k Bohu. Človek vo vzťahu k Bohu hľadá slová, rôzne formy, znaky, pomocou ktorých môže nadviazať kontakt, dialóg s Bohom.

Stránky