List Sv. Otca Jána Pavla II.

List Sv. Otca Jána Pavla II. k 750. výrociu odovzdania škapuliara (1251 - 2001)

Najctihodnejším otcom
Josephovi Chalmersovi, generálnemu priorovi Rádu bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel (O. Carm.) a
Camilovi Maccisemu, generálnemu predstavenému Rádu bosých bratov preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel (O. C. D.)
1. Prozreteľná udalosť milosti, ktorou bol pre Cirkev Jubilejný rok, ju vedie k tomu, aby s dôverou a nádejou hľadela na práve začatú cestu v novom tisícročí. "Na začiatku tohto nového storočia - ako som napísal v apoštolskom liste Novo millennio ineunte - musí byť náš krok rýchlejší… Na tejto ceste nás sprevádza Najsvätejšia Panna, ktorej som (…) zveril tretie tisícročie" (č.58). S hlbokou radosťou som sa dozvedel, že karmelitánsky rád v oboch svojich vetvách, pôvodnej i reformovanej, chce vyjadriť synovskú lásku voči svojej Patrónke, ktorú vzýva ako Kvet Karmelu, Matku a Vodkyňu na ceste svätosti, tým, že jej zasvätí rok 2001. V tejto súvislosti chcem zdôrazniť šťastnú zhodu okolností: podľa úctyhodnej tradície karmelitánskej rehole slávenie tohoto mariánskeho roka sa koná na 750. výročie odovzdania škapuliara. Toto slávenie je pre celú karmelitánsku rodinu pozoruhodnou príležitosťou nielen prehĺbiť svoju mariánsku spiritualitu, ale ju aj čoraz hlbšie prežívať, vzhľadom na miesto, aké Panna Mária, Matka Božia a matka ľudí zaujíma v tajomstve Krista a Cirkvi. Je to tiež príležitosť nasledovať ju ako "Hviezdu novej evanjelizácie" (porov. Novo millennio ineunte, č. 58).
2. Všetky generácie karmelitánskeho rádu, od jeho začiatkov až podnes, vo svojom putovaní k "vrcholu dokonalosti, k Ježišovi Kristovi, nášmu Pánovi" (Rímsky misál, kolekta zo sv. omše na počesť preblahoslavenej Panny Márie Karmelskej, 16. júla), usilovali sa formovať svoj život podľa Máriinho príkladu. Preto v Karmeli i v každej duši, ktorú uchvátil nežný cit k Najsvätejšej Panne a Matke, rozkvitá rozjímanie (kontemplácia) o nej; Mária bola už od začiatku ochotná počúvať Božie slovo a poslúchať Božiu vôľu (Lk 2, 19. 51). Vychovával ju totiž a formoval Duch Svätý (porov. Lk 2, 44 - 50), a preto bola schopná čítať s vierou svoje dejiny (porov. Lk 1, 46-55). Otvorená Božím vnuknutiam "napredovala na ceste viery a verne zotrvala v jednote so Synom až po kríž, pri ktorom stála (porov. Jn 19,25) nie bez Božieho riadenia, veľmi trpela spolu so svojím Jednorodeným, s materinským srdcom sa pridružila k jeho obete" (Lumen Gentium, č. 58).
3. Rozjímanie o Panne Márii nám ju predstavuje ako starostlivú matku, ktorá vidí rásť svojho Syna v Nazarete (porov. Lk 2, 40. 52), nasleduje ho po cestách Palestíny, sprevádza ho na svadbe v Káne (porov. Jn 2, 5), pod krížom sa pridružuje k jeho obeti a stáva sa darom pre všetkých ľudí, keď ju sám Ježiš zveruje milovanému učeníkovi (porov. Jn 19, 26). Ako Matka Cirkvi je zjednotená s učeníkmi "v jednomyseľnej modlitbe" (Sk 1, 14) a ako nová Žena, ktorá v sebe anticipuje to, čo sa raz uskutoční s nami všetkými v plnom prežívaní trojičného života, je vzatá do neba, odkiaľ rozprestiera ochranný plášť svojho milosrdenstva na svoje deti, putujúce k svätému vrchu slávy. Takýto rozjímavý postoj mysle a srdca nám umožòuje obdivovať skúsenosť viery a lásky Panny Márie, ktorá v tajomstve Krista a Cirkvi prežíva to, po čom túži každý veriaci (porov. Sacrosanctum Concilium, č. 103; Lumen Gentium, č. 53). A práve preto si karmelitáni a karmelitánky zvolili Máriu za svoju Patrónku a duchovnú Matku a majú ustavične pred očami srdca túto najčistejšiu Pannu, ktorá ich vedie k dokonalému poznaniu a nasledovaniu Krista. Tak sa rozvíja dôverný duchovný vzťah, ktorý neustále prehlbuje spoločenstvo s Kristom a s Máriou. Pre členov karmelitánskej rodiny nie je Mária, Panna a Matka Božia a matka ľudí, len vzorom k nasledovaniu, ale aj nežnou Matkou a Sestrou, ktorej sa zverujú. Svätá Terézia od Ježiša výstižne povzbudzovala svoje sestry: "Napodobňujte Máriu, uvažujte o tom, aká vznešená musí byť táto Pani a ako je dobre, že je našou Ochrankyňou." (Vnútorný hrad, III, 1, 3.).
4. Tento intenzívny mariánsky život, ktorý sa prejavuje v dôvernej modlitbe, v nadšenej chvále a v dôslednom nasledovaní, vedie k pochopeniu, že naozaj pravou formou úcty k Najsvätejšej Panne, vyjadrenej v skromnom znaku škapuliara, je zasvätenie sa jej Nepoškvrnenému Srdcu (porov. Pius XII: Neminem profecto latet, 11. februára 1950, in: AAS 42, 1950, s. 390-391; Lumen Gentium, č. 67). A tak sa v našom srdci uskutočňuje spoločenstvo a rastie dôvernosť so Svätou Pannou "ako nový spôsob, ako žiť pre Boha a pokračovať tu na zemi v láske, ktorú má Ježiš k svojej Matke Márii" (porov. Príhovor na Anjel Pána. In: Insegnamenti XI/3, 1988, s. 173). Tak sa - podľa vyjadrenia blahoslaveného karmelitánskeho mučeníka Tita Brandsmu - hlboko zjednocujeme s Máriou Bohorodičkou (Theotokos) a stávame sa, podobne ako ona, odovzdávateľmi božského života: "Aj k nám Pán posiela svojho anjela…, aj my musíme prijať Boha do našich sŕdc, nosiť ho v našich srdciach, živiť ho a dovoliť mu rásť v nás tak, aby sa z nás narodil a žil s nami ako ´Boh s nami´, Emanuel". (Z prednášky bl. Tita Brandsmu na mariologickom kongrese v Tongerloo, v auguste r. 1936). Toto bohaté karmelitánske mariánske dedičstvo sa postupným rozšírením pobožnosti posvätného škapuliara stalo pokladom pre celú Cirkev. Boží ľud pristupoval k tejto pobožnosti pre jej jednoduchosť, antropologickú hodnotu a pre vzťah k Máriinej úlohe v živote Cirkvi a ľudstva s takou hĺbkou, že našla svoje vyjadrenie v spomienke 16. júla, ktorá je zaradená do liturgického kalendára celej Cirkvi.
5. V znaku škapuliara sa odzrkadľuje účinná syntéza mariánskej spirituality, ktorá oživuje nábožnosť veriacich a robí ich vnímavými na láskyplnú prítomnosť Panny a Matky v ich živote. Škapuliar je v podstate "habitom". Kto ho prijíma, pridružuje sa viac či menej dôverne ku karmelitánskemu rádu, zasvätenému službe Panne Márii pre dobro celej Cirkvi (porov. Formulu vkladania škapuliara v Obrade požehnania a vkladania škapuliara, ktorý schválila Kongregácia pre Boží kult a vysluhovanie sviatostí, 5. januára 1996). Kto sa odeje do škapuliara, prichádza vlastne do zeme Karmelu, aby "požíval jej ovocie a všetky jej dobrá" (porov. Jer 2, 7) a zakúsil Máriinu nežnú materinskú prítomnosť; pritom sa každodenne usiluje o to, aby si vnútorne obliekol Ježiša Krista a zjavoval ho svetu ako toho, kto žije v nás, pre dobro Cirkvi a celého ľudstva (porov. Formulu vkladania škapuliara). Škapuliar nám teda pripomína dve pravdy: na jednej strane ustavičnú ochranu Najsvätejšej Panny, a to nielen počas našej životnej púte, ale aj vo chvíli prechodu do plnosti večnej slávy; na druhej strane vedomie, že úcta k Panne Márii sa nemôže obmedzovať na modlitby a pobožnosti na jej počesť pri niektorých príležitostiach, ale musí vytvárať "odev" (habitus), to znamená musí sa stať trvalým postojom nášho kresťanského spôsobu života, prepojeného modlitbou a vnútorným životom prostredníctvom častej účasti na sviatostiach a prostredníctvom konania skutkov duchovného a telesného milosrdenstva. Tak sa škapuliar stane znakom "zmluvy" a vzájomného spoločenstva medzi Máriou a veriacimi. Škapuliar predstavuje konkrétne dar, ktorý Ježiš na kríži zveril Jánovi a v čom nám všetkým, ako aj dar, ktorý dal svojej Matke, keď jej zveril svojho milovaného apoštola i nás všetkých, a tak ju ustanovil za našu duchovnú Matku.
6. Žiarivým príkladom tejto mariánskej spirituality, ktorá vnútorne pretvára ľudí a pripodobňuje ich Kristovi, prvorodenému spomedzi bratov, sú svedectvá svätosti a múdrosti mnohých svätcov a svätíc Karmelu, ktorí vyrástli v tôni a pod ochranou Matky. Aj ja už mnoho rokov nosím na svojom srdci karmelitánsky škapuliar! Pre lásku, ktorú prechovávam k našej spoločnej nebeskej Matke, ktorej ochranu ustavične zakusujem, si prajem, aby tento mariánsky rok pomohol všetkým karmelitánom - rehoľníkom a rehoľníčkam i všetkým veriacim, čo ju synovsky uctievajú, rásť v láske a vyžarovať vo svete prítomnosť tejto Ženy ticha a modlitby, ktorú vzývame ako Matku milosrdenstva, Matku nádeje a milosti. S týmito želaniami s radosťou udeľujem apoštolské požehnanie všetkým bratom a sestrám, všetkým laikom, mužom i ženám v karmelitánskej rodine, ktorí s toľkým úsilím pracujú medzi Božím ľudom na šírení pravej úcty k Márii, Hviezde morskej a Kvetu Karmelu!
Ján Pavol II.
Vo Vatikáne, 25. marca 2001