h
.:   Karmelitánsky Škapuliar
Znaky v našom kresťanskom živote
Ježiš je veľkým darom a znakom Otcovej lásky. Založil Cirkev ako znak i nástroj svojej lásky. Rovnako v našom kresťanskom živote jestvuje veľa znakov. Aj Ježiš ich používal, napr. chlieb, víno, vodu. Chcel, aby sme pomocou nich chápali veľké veci, ktoré nemôžeme vidieť ani sa ich dotknúť. Pri vysluhovaní sviatostí symboly, ako je voda, olej, kladenie rúk, zakladanie obrúčok, dávajú zmysel toho, čo sa tu deje a vedú nás do spoločenstva s Bohom, ktorý sa nám sprítomňuje prostredníctvom znakov. Okrem liturgických znakov sú v Cirkvi aj iné znaky spojené s nejakou konkrétnou udalosťou, tradíciou alebo osobou.
Škapuliar - mariánsky znak
Jedným z tradičných znakov Cirkvi, existujúcim už sedem storočí, je škapuliar Preblahoslavenej Panny Márie z hory Karmel. Je to znak prijatý Cirkvou i karmelitánskym rádom ako vonkajšie priznanie sa k Máriinej láske, detská dôvera k nej, ako aj záväzok nasledovať jej život. Škapuliar predstavuje časť odevu, ktorú si rehoľné osoby obliekali počas práce. Nosenie škapuliara dostalo časom symbolický význam: nasledovať Krista v každodennom živote. Škapuliar sa neskôr premenil na znak osobitného druhu. a začal symbolizovať osobitné odovzdanie sa karmelitánov Márii, Matke Pána; vyjadroval dôveru v jej materinskú starostlivosť spojenú s túžbou nasledovať jej život v odovzdanosti Kristovi a blížnym. Takto sa škapuliar stal mariánskym znakom.
Škapuliar znamená ochotu nasledovať Ježiša podľa príkladu Márie, ktorá je dokonalým vzorom nasledovania Krista. K tomuto nasledovaniu sme pozvaní krstom, ktorý nás robí Božími deťmi, bratmi a sestrami Ježiša. Mária nás učí milovať Boha a plniť jeho vôľu, počúvať Božie slovo v Písme i v každodennom živote, veriť mu a premieňať ho na skutky, modliť sa a hľadať Boha v každom čase a v každej situácii, slúžiť ľuďom v ich potrebách a problémoch.
Škapuliar je znakom viery vo večný život s Bohom, ktorý máme nádej dosiahnuť vďaka Máriinej ochrane a jej príhovoru.
Škapuliar nás pozýva k dokonalejšiemu kresťanskému životu, životu podľa Evanjelia.
kapuliar nás začleňuje do karmelitánskej rodiny, ktorá existuje v Cirkvi už osem storočí, a pozýva nás žiť podľa ideálu tejto rehoľnej rodiny, čiže do dôverného priateľstva s Bohom vo vnútornej modlitbe.
Škapuliar nám kladie pred oči príklad svätých Karmelu, s ktorými môžeme byť dôverne a bratsky spojení.
Počiatky karmelitánskeho rádu sú spojené s dejinami hory Karmel, situovanej v Palestíne, v blízkosti mestečka Nazaret. Karmel je symbolom spirituality i duchovným obrazom rehole, ktorá nesie prvky kontemplatívnej modlitby, mariánskej úcty a biblickej orientácie. Karmel, táto svätá hora, sa stala v dejinách spásy miestom zjavenia Božej prítomnosti a Božej priazne, miestom prorockého obrazu príchodu Spasiteľa skrze Pannu Máriu. Už v 9. storočí pred Kristom sa tu usadil prorok Eliáš a hora Karmel sa stala dejiskom jeho rozhovorov s Bohom. V 12. storočí po Kristovi tu prví pustovníci postavili kaplnku Panny Márie. Ona ich tajomne viedla a učila duchovnému životu oddanému kontemplácii, ona ochraňovala a s láskou sprevádzala jej zasvätený rád a svojím materinským plášťom prikrývala všetky svoje deti. Poslala im aj zvláštny znak svojej ochrany: svätý škapuliar. Podľa tradície, v noci z 15. na 16. júla 1251, mal vtedajší generálny predstavený rádu sv. Šimon Stock videnie Najsvätejšej Panny. Podala mu škapuliar a povedala: "Prijmi, najmilší synu, škapuliar tvojho rádu ako znak môjho bratstva, výsadu pre teba a pre všetkých karmelitánov. Kto v ňom zomrie, nebude trpieť vo večnom ohni. Je to znak spásy, záchrana v nebezpečenstvách, znamenie pokoja a večného záväzku."
Pobožnosťou škapuliara Karmel túži priblížiť všetkým krásu mariánskej duchovnosti, ktorá pomáha dosiahnuť čo najvernejšie pripodobnenie sa Kristovi. Rád vidí v tejto činnosti časť svojej misie, ktorú mu uložila Prozreteľnosť voči ľudstvu.
Škapuliar, nazývaný aj malý habit, je u Božieho ľudu jedným z najobľúbenejších prejavov zbožnosti. Neskôr sa začalo zbožne veriť, že Panna Mária rýchlo vyslobodí z očistca, v prvú sobotu po smrti, karmelitánov a tiež aj spolubratov, ktorí zachovávali čistotu podľa svojho stavu, ktorí sa modlili a nosievali karmelitánsky habit. Je to tzv. "sobotné privilégium".
Pobožnosť škapuliara, tak ako každá iná mariánska pobožnosť schválená Cirkvou, má dve časti. Prvou je milosť, ktorú chce Mária udeliť, a druhou je naša spolupráca s milosťou. Bez tejto druhej podmienky milosti pripísané škapuliaru vyjdú nazmar. Boh nás môže stvoriť bez našej pomoci, ale bez našej spolupráce nás nemôže spasiť. Podobne Mária. Prichádza s milosťou a chce ju vložiť do srdca človeka, ale nemôže to urobiť bez spolupráce z jeho strany.
Nasledovanie Márie pod znakom škapuliara je predovšetkým jej dar. Vyjadruje ním pozvanie k čoraz plnšej dôvere v jej materinské srdce. Nasledovanie začína tým, že jej dáme dôveru, lebo veď vlastnými silami nič dobré nemôžeme vykonať. Putovanie k Bohu iba vlastnými silami neprináša hojné ovocie. Pod znakom škapuliara Mária ako Matka nám prináša nepochopiteľnú milosť a vďaka nej pomáha nám dosiahnuť veľa duchovných dobier, spomedzi ktorých najväčším je jej prísľub uchovania od večného zatratenia. Nie samotný fakt nosenia škapuliara, ale pripodobnenie sa Matke Ježiša dáva človeku vnútornú istotu, že šťastlivo prejde cez prah večnosti. Pohľad na škapuliar ako na zázračný znak, vďaka ktorému si automaticky zabezpečujeme spásu, nemá nie spoločné so skutočným uctievaním, ale je škodlivou poverou.
Škapuliar, znak kresťanskej viery a znak Márie, nie je zázračným talizmanom, ktorý nás chráni. Nie je automatickou zárukou našej spásy alebo výhovorkou, aby sme nemuseli prijať požiadavky kladené na kresťanský život. Škapuliar nevyrieši naraz a zázračne naše životné problémy. K tomu vedie iná cesta. Pod znakom škapuliara prichádza Matka Božia ku konkrétnemu človekovi, aby mu pomáhala čo najhlbšie poznať seba samého a oslobodiť sa od rôznych zranení a komplexov. Tým, že ho od nich oslobodzuje, robí ho vnútorne slobodným, a týmto ho približuje vôli Otca.
Spolupráca s Máriou pod znakom škapuliara si vyžaduje od človeka charakteristický postoj: rozmýšľať o nej a v modlitbe sa s ňou často rozprávať. Ďalej je to naša dôvera voči Márii, jej nasledovanie vo všednom osobnom, rodinnom a pracovnom živote.
Nosiť neustále škapuliar, plátenný alebo vo forme medailónu, nie je prejavom mariánskej módy. V hlbšom zmysle mať tento Máriin znak pri sebe vyjadruje na prvom mieste príslušnosť k nej v karmelitánskej rodine a život, ktorý každodenne napĺňame hodnotami, blízkymi jej Nepoškvrnenému Srdcu, ako sú pokora, čistota podľa stavu, odovzdanie sa do Božej prozreteľnosti a Božej vôle.
Škapuliar, ktorý nosím na šiji, to je akoby môj osobný podpis, ktorým vyjadrujem súhlas s prijatím Ježišovej Matky do domu môjho srdca, do môjho života. Keď Levovi XI. pri zvolení za pápeža posluhujúci obliekal nový odev a chcel mu sňať škapuliar, pápež povedal : "Relinque apud me Mariam, ne me derelinquat Maria" - Nechaj pri mne Máriu, aby ma Mária neopustila. Aj dnešný pápež Ján Pavol II. nosí už od mladosti škapuliar a povzbudzuje všetkých: "Noste vždy svätý škapuliar. Ja ho nosím stále a z tohto kultu som mal vždy veľa úžitku."
Tí, ktorí uctievajú škapuliar, nemajú sa uzatvárať vo svojom svete, ale - tak ako Mária - majú sa snažiť všímať si iných ľudí a ich problémy. Majú ju nasledovať v starostlivosti o príbuznú Alžbetu (Lk 1, 38 - 40) aj o novomanželov z Kány Galilejskej (Jn 2, 3-5). Spolu s nositeľom škapuliara Mária zotiera slzy trpiacim, ochraňuje nevinnosť detí, bráni svätú vieru v srdciach mládeže, našim rodinám vyprosuje pokoj, vzájomnú lásku a ducha obetavosti. Tí, ktorí nosia škapuliar, sú akoby očami, rukami a nohami Márie, vďaka ktorým sa môže dostať ku všetkým, čo ju potrebujú. Tí, ktorí sa jej zveria, sú teda povinní zaujať podobný postoj ako ona. Až vtedy budú jej naozajstnými duchovnými dcérami a synmi, keď spolu s ňou budú odporovať zlu a budú sa snažiť, aby sa stala Kráľovnou všetkých ľudí, Kráľovnou rodín a Kráľovnou rôznych povolaní.
Škapuliar ako Máriino rúcho
Škapuliar je populárne nazývaný Máriiným rúchom. Časť škapuliara spadajúca na chrbát nám napovedá, že "ťažkosti, skúšky a kríže máme znášať pod ochranou Márie s odovzdaním sa do vôle Božej, tak ako to robila ona," a časť ležiaca na prsiach pripomína, že naše srdce má "biť pre Boha a blížnych, z lásky pretrhávať putá časné a s pomocou Márie sa viazať na večné dobrá."
Oblečenie rúcha vyjadruje hlboké tajomstvo a odhaľuje, čo je najkrajšie v ľudských vzťahoch alebo aj vo vzťahoch medzi človekom a Bohom. Už v Starom zákone plášť bol symbolom Božích dobrodení, symbolom starostlivosti Prozreteľnosti, ako aj sily udelenej vyvolenému človekovi. Odkrýva napr. veľkosť rodičovskej lásky. Pozorujeme, ako po prvotnom hriechu prarodičov sa Boh prvý stará o ich osud: "urobil Adamovi a jeho žene kožený odev a obliekol ich" (Gn 3, 21). Na dôkaz mimoriadnej otcovskej lásky patriarcha Jakub dal urobiť pre svojho syna Jozefa odev s dlhými rukávmi a oblieka ho. Jonatan obdarúva Dávida svojím plášťom, čo symbolizovalo jeho veľkú priazeň (1 Sam 18, 4 ). Keď prorok Eliáš odchádza do neba, necháva svoj plášť Elizeovi, odovzdajúc mu takto Božiu moc a svojho ducha (2 Kr 2, 14 ). Oblečenie do nových šiat symbolizuje aj očistenie od hriechov. Kňaz Jozue stojí pred Bohom v špinavom rúchu, ktoré symbolizuje jeho hriech, a vedľa stojaci satan ho obžalúva. Anjel sníma z Jozueho odev jeho viny a oblieka ho do "skvostného rúcha" (Zach 3, 1-4 ), ktoré naznačuje znovuzískanie čistoty srdca.
Svätý Pavol v Liste Efezanom (6, 13 - 17) opisuje podrobne duchovný odev - výzbroj, ktorú si musí obliecť opravdivý Kristov vojak, ak chce obstáť v boji a nepodľahnúť protivníkovi. Od neho závisí osud duchovných bojov. Niekoľkokrát tiež uvádza život v Kristovi ako obliekanie si Krista: "Oblečte si Pána Ježiša Krista" (Rim 13,14); "Všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli" Gal 3, 27).
Oblečenie škapuliara pripomína podobné obrazy. Keď nás Mária oblieka do svojho rúcha, vyjadruje tým hĺbku materinskej lásky k Božím deťom, ktoré putujú cez časnosť. Vďaka úsiliu nasledovať ju pod týmto znakom pomáha úspešne zhodiť odev hriechu "starého človeka," ktorý v nás prebýva. Oznamuje, že nositeľ škapuliara sa stáva odteraz jej vlastníctvom Do škapuliara oblieka akoby do duchovnej výzbroje, vďaka ktorej môžeme úspešnejšie bojovať s hriechom.
Škapuliar z látky aj medailón majú rovnakú duchovnú hodnotu. Aj keď prijatie sa má uskutočniť pomocou plátenného škapuliara (dva kusy hnedej látky spojené dvoma stužkami), možno ho neskôr, podľa osobného zváženia, nahradiť medailónikom. To robíme už sami. Rovnako tradičný škapuliar ako i medailónik ( jeho nosenie dovolil Pius X. v roku 1910) musí mať z jednej strany obrázok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a z druhej strany podobizeň Matky Božej so škapuliarom v ruke. Tí, čo prijmú z rúk kňaza škapuliar, sú zapísaní do škapuliarskeho bratstva (tieto existujú pri karmelitánskych kláštoroch a v niektorých farnostiach).
Ježiš Kristus - cieľ škapuliarskej formácie
Mariánska formácia pod znakom svätého škapuliara nie je samoúčelná. V jej centre sa nachádza osoba Ježiša Krista. Všetko, čo sa týka duchovného rastu v Máriinej škole, vedie k Ježišovi. Mária nás ťahá k sebe nie pre svoju slávu, ale preto, aby nás vo svojom srdci dokonalejšie zjednotila so svojím Synom.
Najväčším pokladom Nepoškvrneného Srdca Márie je jej Syn Ježiš. Ona vidí všetko v ňom. Jej srdce bilo počas pozemského života len pre neho a tým istým rytmom bije vo večnosti. Keď Mária hľadí na človeka, jej pozornosť priťahuje predovšetkým obraz Syna v ľudskej duši. Pod krížom dostala od neho všetkých ľudí, stala sa ich duchovnou Matkou. Ak sa jej človek odovzdá, ak jej odovzdá svoje srdce, na dôkaz vďačnosti za tento akt prijatia jej materinskej lásky dostáva jej Nepoškvrnené Srdce a v ňom Ježiša.
Mariánska formácia pod znakom svätého škapuliara vždy bude mať na zreteli kresťanskú dokonalosť, v ktorej - prostredníctvom pravidelného sviatostného života, obzvlášť sviatosti zmierenia a Eucharistie - človek sa pripodobňuje Ježišovi, pre ktorého, v ktorom a skrze ktorého Boh Otec stvoril všetko (Rim 11, 36), takisto zvláštnu milosť nasledovania Márie. Pobožnosť škapuliara nikdy nemôže stratiť základnú orientáciu duchovného rozvoja, ktorá je sústredená na osobu Krista. V opačnom prípade sa stane škodlivou poverou, "vypadne z milosti" (por. Gal 5,4), stratiac znaky katolíckej mariánskej pobožnosti.
Na Slovensku je už oddávna rozšírená hlboká úcta k Panne Márii Karmelskej (Škapuliarskej). Na jej sviatok, 16. júla, sa konajú pobožnosti na mnohých pútnických miestach, napr. v Gaboltove, Nitrianskom Pravne, Topoľeiankach, Veľkom Šariši, Žarnovici atď.

List Sv. Otca Jána Pavla II. k 750. výročiu odovzdania škapuliara (1251 - 2001)
Karmelitánsky rád zasvätil rok 2001 Matke Božej, Panne Márii, ako prejav vďačnosti voči svojej Patrónke pri príležitosti 750. výročia odovzdania škapuliara. Mária je patrónkou a ochrankyňou rádu. Karmelitáni si ju ctia nielen ako vzor čností, ale hlavne ako milujúcu Matku, ktorá prináša Dieťa, Ježiša, i ako svoju Sestru, ktorá ich privádza ku Kristovi.